Predstav si miesto, kde sa ráno zobudíš a nevieš, či sa dnes vôbec dostaneš na pevninu. Kde neexistuje supermarket, autá takmer nepotrebuješ a tvojimi najbližšími susedmi sú tisíce morských vtákov. Miesto, kde môže byť slnečné ráno o pár minút zahalené hustou hmlou a kde sa život celé stáročia prispôsobuje sile oceánu. Vitaj na Mykines, jednom z najodľahlejších a najfascinujúcejších ostrovov Faerského súostrovia.

Na prvý pohľad vyzerá Mykines ako dokonalá pohľadnica zo severného Atlantiku. Zelené svahy sa prudko zvažujú k oceánu, farebné domčeky stoja v údolí medzi kopcami a nad dramatickými útesmi neustále krúžia morské vtáky. Lenže za touto krásou sa skrýva príbeh života, ktorý si dnes už väčšina Európanov nedokáže predstaviť.

Ostrov, na ktorom zostalo len niekoľko obyvateľov

Mykines je najzápadnejším ostrovom Faerského súostrovia a patrí k miestam, kde má príroda stále posledné slovo. V jedinej dedinke na ostrove stojí viac ako štyridsať domov, no trvalo tu žije len približne pätnásť ľudí. Mnohé domy ožívajú až počas letných mesiacov, keď sa na ostrov vracajú ich majitelia alebo prichádzajú návštevníci.

Predstav si každodenný život bez bežného obchodu s potravinami. Na Mykines totiž žiadny nie je. Zásobovanie závisí od dopravného spojenia s ostatnými ostrovmi a počas zimných mesiacov zohráva dôležitú úlohu vrtuľník. Keď sa zhorší počasie, aj zdanlivo jednoduchá cesta sa môže zmeniť na otázku niekoľkých dní.

V lete je situácia jednoduchšia. Z prístavu Sørvágur na ostrove Vágar premáva loď, ktorá za približne 45 minút prekoná Atlantik a privezie návštevníkov do sveta, kde sa čas akoby spomalil. Ani vtedy však nie je nič úplne isté. Silný vietor a rozbúrené more môžu plavbu zrušiť a niekedy skomplikovať aj návrat z ostrova.

Práve táto neistota je súčasťou jeho charakteru. Na Mykines si totiž program neurčuješ iba ty. Do plánovania vstupuje aj oceán.

Papuchalky – malé vtáky s veľkou osobnosťou

Ak existuje zviera, ktoré sa stalo symbolom Mykines, je to nepochybne papuchalk. Tento drobný morský vták s čiernobielym perím, oranžovými nohami a výrazným farebným zobákom vyzerá trochu ako postavička z animovaného filmu.

V skutočnosti je však dokonale prispôsobený životu v drsných podmienkach severného Atlantiku. Väčšinu roka trávi na otvorenom mori, kde loví malé ryby a dokáže sa pri tom ponárať pod hladinu pomocou krídel. Na pevninu sa vracia najmä kvôli rozmnožovaniu.

Na Mykines prichádzajú papuchalky spravidla na jar a počas leta obsadzujú svoje hniezdne nory v trávnatých svahoch nad oceánom. Najlepšie obdobie na ich pozorovanie býva približne od polovice mája do augusta.

A potom príde moment, na ktorý sa nezabúda. Stojíš na zelenom svahu, pred tebou sa rozprestiera nekonečný Atlantik a len niekoľko metrov od teba pristane papuchalk s drobnými rybkami v zobáku. Chvíľu sa rozhliada, trochu nemotorne prejde po tráve a zmizne vo svojej nore.

Práve takéto chvíle robia z Mykines miesto, ktoré sa nedá porovnať s návštevou zoologickej záhrady. Nie si tu divákom pripraveného predstavenia. Si hosťom v prirodzenom prostredí divokých zvierat.

Papuchalky však nie sú jedinými obyvateľmi miestnych útesov. Hniezdia tu aj ďalšie druhy morských vtákov vrátane súľov, aliek a čajok. Počas hniezdnej sezóny sa celý ostrov mení na rušné vtáčie kráľovstvo, v ktorom sa nad hlavou neustále ozývajú krídla a vtáčie hlasy.

Maják na konci sveta a cesta, ktorá dnes nie je prístupná

Jedným z najznámejších symbolov Mykines je maják na skalnatom ostrovčeku Mykineshólmur. Postavili ho v roku 1909 a celé desaťročia pomáhal lodiam orientovať sa v nevyspytateľných vodách severného Atlantiku.

Kedysi tu dokonca žili rodiny strážcov majáka. Na takomto odľahlom mieste vyrastali aj deti a každodenný život znamenal neustály zápas s počasím, zásobovaním a izoláciou. Dnes je maják automatizovaný a jeho okolie pripomína časy, keď bola služba na konci ostrova skutočným životným poslaním.

Možno si už videl fotografie úzkeho mosta nad oceánom, ktorý spája Mykines s ostrovčekom Mykineshólmur. Patrí k najfotografovanejším miestam súostrovia. Dôležité však je, že cesta k majáku je v súčasnosti pre návštevníkov uzavretá, okrem iného pre riziko zosuvov pôdy a ochranu hniezdiaceho vtáctva.

To však neznamená, že o výnimočné výhľady prídeš. Z povolených turistických trás a vyhliadok, napríklad z Á Rógvu, môžeš obdivovať kolónie papuchalkov, dramatické útesy aj samotný maják v diaľke.

Na Mykines je ochrana prírody mimoriadne dôležitá. Pohyb mimo verejných chodníkov je regulovaný a na vybrané trasy je potrebný certifikovaný miestny sprievodca. Má to jednoduchý dôvod: to, čo pre nás predstavuje nádherný výlet, je pre tisíce vtákov ich domovom a miestom, kde vychovávajú mláďatá.

Keď sa z obyčajného výletu stane dobrodružstvo

Cesta na Mykines sa začína ešte predtým, ako vystúpiš z lode. Počas plavby zo Sørváguru sa pred tebou postupne otvárajú scenérie, ktoré vyzerajú takmer neskutočne. Z Atlantiku vystupujú skalné útvary Drangarnir, v diaľke sa dvíha ostrovček Tindhólmur s ostrými vrcholmi a pobrežie vytvára nekonečnú kombináciu zelených svahov a tmavých útesov.

Samotné pristátie na Mykines je zážitkom. Malý prístav obklopujú strmé skaly a do dedinky vedú schody. Už po niekoľkých minútach zistíš, že tu nepotrebuješ veľký zoznam atrakcií. Stačí sa rozhliadnuť.

Domčeky s trávnatými strechami, úzke chodníčky, ovečky pasúce sa na svahoch a Atlantik, ktorý vidíš takmer z každého miesta. Mykines nie je ostrov, na ktorom budeš zbierať desiatky turistických zastávok. Je to miesto, kde sa oplatí venovať čas jednej vyhliadke, jednému stretnutiu s papuchalkom alebo obyčajnému posedeniu s výhľadom na oceán.

A možno práve v tom spočíva jeho najväčšie čaro.

Prečo sa na Mykines nedá cestovať ako do bežnej destinácie?

Pri plánovaní návštevy Mykines je dobré vedieť, že počasie tu nie je len témou rozhovorov. Je rozhodujúcim faktorom celého dňa. Aj počas leta sa môže objaviť silný vietor, dážď či hustá hmla. Plavby sa uskutočňujú len vtedy, keď to podmienky umožňujú.

Preto sa odporúča zaradiť Mykines skôr do prvej časti pobytu na Faerských ostrovoch a ponechať si určitú flexibilitu. Ak loď nemôže vyplávať, nie je to zlyhanie plánovania, ale realita života v severnom Atlantiku.

A možno je v tom aj malá cestovateľská lekcia. Nie každé miesto sa dá navštíviť presne vtedy, keď si to naplánujeme. Niektoré si vyžadujú trpezlivosť, rešpekt a ochotu prispôsobiť sa.

Mykines je viac než ostrov papuchalkov

Mnohí cestovatelia prichádzajú na Mykines kvôli papuchalkom. Odchádzajú však s niečím oveľa silnejším. S predstavou, aké je to žiť na malom ostrove uprostred Atlantiku, kde príroda nie je kulisou, ale každodennou súčasťou života.

Mykines ti pripomenie, že nie všetko musí byť dostupné okamžite, že niektoré z najkrajších zážitkov sa nedajú naplánovať na minútu a že aj v dnešnej prepojenej Európe stále existujú miesta, ktoré si zachovali svoju divokosť a osobitý rytmus.

Počas nášho päťdňového zájazdu na Faerské ostrovy plánujeme navštíviť aj Mykines. Ak nám bude priať počasie a podmienky na mori, vydáme sa za papuchalkami, dramatickými útesmi a atmosférou jedného z najodľahlejších obývaných ostrovov severného Atlantiku.

Pretože niektoré miesta si zapamätáš podľa fotografií. Mykines si zapamätáš podľa pocitu, ktorý v tebe zanechá.