Sú cesty, pri ktorých sa tešíš najmä na cieľ. A potom sú také, pri ktorých by si najradšej vôbec nevystúpil. Presne taká je jazda vlakom cez hornatú Srí Lanku. Staré železničné vagóny, otvorené okná, čajové plantáže rozprestierajúce sa po zelených kopcoch, malé dedinky a hmla, ktorá sa pomaly prevaľuje cez údolia. Tu sa nikto nemusí ponáhľať. Práve naopak, čím pomalšie vlak ide, tým lepšie.

Železnica medzi Kandy a Ellou sa pravidelne objavuje medzi najkrajšími vlakovými cestami sveta. A hoci fotografie modrého vlaku na ikonickom moste Nine Arch Bridge pozná dnes takmer každý cestovateľ, skutočné čaro tejto cesty pochopíš až vtedy, keď sedíš pri okne a sleduješ krajinu, ktorá sa pred tebou neustále mení.

Železnica, ktorá vznikla vďaka britským plantážam

Príbeh srílanskej horskej železnice sa začal v 19. storočí, keď bol ostrov ešte britskou kolóniou a niesol názov Cejlón. Briti potrebovali spoľahlivý spôsob, ako dostať kávu a neskôr čaj z horských plantáží do prístavu v Kolombe, odkiaľ putovali do celého sveta.

Prvé železničné spojenie medzi Kolombom a Ambepussou otvorili v roku 1864. Trať sa postupne predlžovala do vnútrozemia a horských oblastí, kde jej stavitelia museli prekonať prudké svahy, hlboké údolia aj náročný terén. Vznikli tunely, viadukty a mosty, ktoré dodnes patria medzi technické zaujímavosti ostrova.

To, čo kedysi slúžilo najmä na prepravu koloniálneho tovaru, sa postupne zmenilo na jednu z najväčších turistických atrakcií Srí Lanky. Železnica však nie je len atrakciou pre návštevníkov. Stále je súčasťou každodenného života miestnych ľudí, ktorí ňou cestujú do práce, školy či za rodinou.

Z Kandy do Elly, cez čajové plantáže až do oblakov

Najznámejšia horská železničná trasa spája Kandy s mestečkom Ella. Celá cesta môže trvať približne šesť až osem hodín, niekedy aj dlhšie. Závisí to od konkrétneho spoja a prevádzkových podmienok. A práve tu platí, že čas nie je najdôležitejší.

Vlak postupne stúpa do centrálnej vysočiny, kde tropická vegetácia ustupuje čajovým plantážam, zeleným lúkam a horským lesom. V okolí Nuwara Eliya sa krajina mení tak výrazne, že môžeš mať pocit, akoby si sa ocitol v úplne inej krajine. Niet divu, že toto horské mestečko prezývajú Malé Anglicko. Chladnejšie podnebie, koloniálne budovy a dokonale upravené čajové záhrady pripomínajú britské dedičstvo ostrova.

Železničná stanica Nanu Oya, ktorá slúži oblasti Nuwara Eliya, leží vo výške približne 1 600 metrov nad morom. Odtiaľ trať pokračuje cez niektoré z najfotogenickejších úsekov celej cesty. Míňa malé stanice, prechádza tunelmi a otvára výhľady na údolia, ktoré sa pri dobrej viditeľnosti tiahnu ďaleko k obzoru.

Nine Arch Bridge – most, ktorý pozná celý svet

Ak existuje jedno miesto, ktoré sa stalo symbolom srílanskej železnice, je to Nine Arch Bridge neďaleko Elly. Elegantný kamenný a tehlový viadukt s deviatimi oblúkmi vznikol v období britskej koloniálnej správy a dnes patrí medzi najfotografovanejšie miesta ostrova.

Most je zasadený do nádhernej zelenej krajiny, obklopený lesmi a čajovými plantážami. Keď sa po ňom pomaly presúva vlak, vzniká pohľad, ktorý akoby vypadol zo starého cestovateľského filmu.

Zaujímavé je, že Nine Arch Bridge nie je žiadnou opustenou historickou pamiatkou. Vlaky po ňom stále jazdia a most je súčasťou funkčnej železničnej trate. Práve preto je dôležité rešpektovať bezpečnostné pravidlá a nevstupovať na koľajisko kvôli fotografiám.

Prečo je cesta vlakom taká výnimočná?

Možno preto, že na rozdiel od auta ti vlak umožní vidieť Srí Lanku úplne inak. Niektoré úseky vedú miestami, kam sa po ceste vôbec nedostaneš. Z okna pozoruješ ľudí pracujúcich na plantážach, malé domčeky ukryté v kopcoch, deti mávajúce pri trati či predavačov občerstvenia na staniciach.

Na horskej železnici sa navyše stále stretávajú cestovatelia z celého sveta s miestnymi obyvateľmi. Práve táto zmes robí cestu autentickou. Nie je to luxusný vyhliadkový vlak oddelený od okolitého života. Je to obyčajná železnica, ktorá prechádza neobyčajnou krajinou.

A potom sú tu zvuky. Rytmické klopkanie kolies, húkanie lokomotívy pred tunelom, rozhovory cestujúcich a vietor prúdiaci cez otvorené okná. Zážitok, ktorý sa nedá úplne zachytiť na fotografii.

Ktorú časť železnice sa oplatí absolvovať?

Nemusíš stráviť vo vlaku celý deň, aby si zažil to najkrajšie. Medzi mimoriadne atraktívne úseky patrí cesta z Nanu Oya smerom na Ellu, počas ktorej vlak prechádza vysokohorskou krajinou, čajovými plantážami a cez množstvo malých staníc.

Pri plánovaní je dobré počítať s tým, že srílanské vlaky môžu meškať a horské trate bývajú po intenzívnych dažďoch dočasne obmedzené. Konkrétny úsek preto vždy závisí od aktuálnej prevádzky. Rezervované miesta v obľúbených spojoch sa navyše môžu rýchlo vypredať.

Pre nás je však najdôležitejšie niečo iné. Vlaková cesta by nemala byť len položkou, ktorú si odškrtneš z cestovateľského zoznamu. Je to príležitosť na chvíľu spomaliť a užívať si samotné putovanie.

Srí Lanka z okna vlaku s LOFF

Na našom poznávacom zájazde Srí Lanka – ostrov čaju, slonov a oceánu nebudeme objavovať iba starobylé chrámy, divokú prírodu či tropické pláže. Vydáme sa aj do horského vnútrozemia, kde sa krajina mení takmer za každou zákrutou.

A jedným zo zážitkov, na ktoré sa osobne najviac tešíme, je práve cesta vlakom smerom na Ellu. Pretože niekedy nie je najkrajším momentom cestovania miesto, kam dorazíš, ale všetko, čo uvidíš cestou.