Sú miesta, ktoré chceš vidieť, odfotiť si ich a pokračovať ďalej. A potom sú miesta, pri ktorých máš chuť zostať o niečo dlhšie. Sahara patrí jednoznačne do tej druhej kategórie.

Keď sa povie Maroko, väčšina z nás si najskôr predstaví farebný Marrákeš, vôňu korenín, rušné súky a pohár sladkého mätového čaju. Stačí však vyraziť smerom na juhovýchod krajiny a Maroko sa začne postupne meniť. Mestá zostávajú za tebou, vegetácie ubúda, krajina je čoraz prázdnejšia a potom sa na horizonte prvýkrát objavia obrovské oranžové duny. Presne kvôli tomuto momentu sme Saharu zaradili aj do nášho zájazdu Maroko – od oceánu až po Saharu. A keď už sa vydáme tak ďaleko, nechceme sa pri nej iba zastaviť, odfotiť a nasledujúce ráno odísť. Zostaneme tu dve noci.

Jedným z najznámejších miest, kde môžeš v Maroku zažiť klasickú pieskovú Saharu, je Merzouga na juhovýchode krajiny. Malá obec leží priamo na okraji Erg Chebbi, rozsiahleho systému pieskových dún, ktoré patria k najikonickejším púštnym scenériám Maroka. Práve toto je Sahara, ktorú pravdepodobne poznáš z fotografií – oranžový piesok, vysoké duny, karavány tiav a horizont, ktorý sa zdá byť nekonečný. Marocká turistická centrála označuje Merzougu za jednu z brán Sahary a Erg Chebbi za svet dún, palmových hájov a púštnych trás.

Nie celá Sahara pritom vyzerá ako Erg Chebbi. Veľkú časť púštnej krajiny tvorí kamenistá a štrková pustatina a možno práve preto je prvý pohľad na obrovské pieskové duny taký pôsobivý. Samotná Merzouga pre nás nie je konečným cieľom, ale skôr bránou do púšte. Po príchode preto nechceme zostať v klasickom hoteli v meste. Presunieme sa k dunám a dve noci strávime v púštnom kempe.

A práve večer sa Sahara ukáže v úplne inej podobe. Denný ruch utíchne, teplota začne klesať a po zotmení zostane nad hlavou obloha, akú v meste jednoducho nezažiješ. Večera, oheň, tradičná hudba, hviezdy a okolo nás už iba tma a piesok. Možno to znie trochu ako klišé z cestovateľského katalógu, ale niektoré veci sa stali klišé jednoducho preto, že naozaj stoja za to.

Prečo chceme na Sahare zostať dve noci

Pri skladaní programu sme riešili aj klasickú dilemu – stačí jedna noc alebo zostať dve? Množstvo okruhov po Maroku funguje tak, že po dlhej ceste dorazíš k Merzouge popoludní, presunieš sa do kempu, pozrieš si západ slnka, prespíš a skoro ráno opäť balíš kufor. Sahara sa tým síce dostane do zoznamu navštívených miest, ale na jej skutočné zažitie zostane len pár hodín. Nám sa tento spôsob cestovania príliš nepáči. Keď už prejdeme cez Marrákeš, Vysoký Atlas, Aït Ben Haddou a stovky kilometrov južného Maroka, chceme si miesto, kvôli ktorému sme cestovali tak ďaleko, aj poriadne užiť.

Preto zostávame dve noci. Ráno sa zobudíme medzi dunami a namiesto ďalšieho balenia máme pred sebou celý deň. Môžeme vyraziť na výlet terénnym autom okolo Erg Chebbi, spoznať kamenistú časť púšte alebo navštíviť dedinu Khamlia známu tradičnou hudbou Gnawa. Kto bude chcieť trochu adrenalínu, môže nasadnúť na štvorkolku alebo buggy a vyraziť medzi duny. Vyskúšať sa dá sandboarding a k Sahare samozrejme patrí aj jazda na ťavách. Možno to nie je najkomfortnejší spôsob dopravy na svete, ale karavána prechádzajúca cez oranžové duny má jednoducho svoje čaro.

A potom je tu aktivita, ktorú máme na podobných miestach možno najradšej – chvíľu nerobiť vôbec nič. Sadnúť si na dunu, vyzuť si topánky, odložiť telefón a iba sa pozerať. V každodennom živote sme zvyknutí, že sa neustále niečo deje. Sahara funguje opačne. Čím ďalej sa dostaneš od civilizácie, tým menej podnetov zostáva. Žiadna premávka, reklamy ani ruch mesta. Iba vietor, piesok a horizont. Aj preto sme nechceli vytvoriť program, v ktorom budeme na Sahare každú hodinu naháňať ďalšiu atrakciu.

Jedným z momentov, na ktoré sa tešíme najviac, je západ slnka nad Erg Chebbi. Počas posledných minút dňa menia duny farbu prakticky pred očami. Žltá prechádza do oranžovej, piesok získava červené odtiene a tiene medzi dunami sa postupne predlžujú. Potom slnko zmizne a v priebehu niekoľkých minút sa zmení celá atmosféra púšte. Večer už nikam necestujeme. Máme čas na spoločnú večeru, posedenie pri ohni a oblohu plnú hviezd.

Treba však počítať s jednou vecou, ktorá ľudí pri prvej návšteve Sahary často prekvapí. V noci môže byť poriadne chladno, najmä počas zimných mesiacov. Sahara automaticky neznamená štyridsaťstupňové horúčavy a rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou môže byť výrazný. Cez deň môže byť na slnku veľmi príjemne, ale po jeho západe určite oceníš mikinu a teplejšiu bundu. A úprimne, sedieť večer zabalený pri ohni uprostred púšte má podľa nás omnoho väčšie čaro než bojovať s extrémnou letnou horúčavou.

Na Sahare nie je krásny iba cieľ, ale aj cesta

Na našom zájazde však nie je zaujímavá iba samotná Merzouga. Rovnako dôležitá je pre nás cesta na Saharu. Nechceme sa pri dunách jednoducho z ničoho nič objaviť. Chceme vidieť, ako sa Maroko cestou mení.

Po Marrákeši necháme ruch mesta za sebou, vystúpame do Vysokého Atlasu, prejdeme horským priesmykom Tizi n’Tichka a na južnej strane hôr sa krajina začne meniť na suchší svet hlinených dedín a kasieb. Navštívime Aït Ben Haddou, ktorý je od roku 1987 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a patrí k najvýraznejším príkladom tradičnej architektúry južného Maroka. Pokračujeme cez Ouarzazate, južné Maroko a dramatickú roklinu Todra a až potom sa pred nami objavia duny Erg Chebbi.

Sahara tak nie je izolovaným výletom, ale prirodzeným vyvrcholením celej cesty. A podľa nás je prvý pohľad na pieskové duny po niekoľkých dňoch na ceste oveľa silnejší, než keby sme sa pri nich jednoducho objavili po krátkom transfere.

Presne na tomto princípe sme postavili náš zájazd Maroko – od oceánu až po Saharu. Chceme spolu prejsť kus krajiny, sledovať, ako sa pred nami mení, a potom na mieste, ktoré je jedným z hlavných dôvodov celej cesty, konečne spomaliť. Zo Sahary sa následne vydáme cez palmovú oázu Skoura späť k Atlantiku.

Osem dní, malá skupina, roadtrip naprieč Marokom a dve noci medzi dunami Erg Chebbi. Pretože keď už sa vydáš až na Saharu, bola by škoda hneď sa otočiť a ísť späť.