Marrákeš je nádherný a Sahara je nádherná. Pri skladaní nášho zájazdu po Maroku sme si však uvedomili, že možno najzaujímavejšie na celej ceste je práve to, čo leží medzi nimi. Preto sme nechceli vytvoriť klasický pobyt v Marrákeši s rýchlym fakultatívnym výletom do púšte. Chceme Marokom prejsť, sledovať, ako sa mení, a každý večer sa ocitnúť v trochu inom svete. Z rušného Marrákešu vyrazíme do Vysokého Atlasu, za horami objavíme hlinené dediny a kasby, neskôr prídu palmové oázy, skalnaté kaňony a čoraz vyprahnutejšia krajina. A až na konci tejto premeny sa pred nami objaví Sahara.

Naša cesta sa síce začína po prílete z Bratislavy v Agadire, ale prvou veľkou zastávkou bude Marrákeš. Na mesto si nechávame celý deň, pretože Marrákeš podľa nás nemá zmysel spoznávať cez okno auta alebo počas niekoľkohodinovej zastávky. Treba doň jednoducho vojsť. Začneme v Jardin Majorelle, potom sa presunieme do starej mediny a jej labyrintu uličiek. Čakajú nás koreniny, keramika, kožené výrobky, koberce, lampy, remeselníci a všetok ten organizovaný chaos, ktorý k Marrákešu patrí. Navštívime palác Bahia a postupne sa dostaneme až na Jemaa el-Fna, kde mesto večer ukáže svoju najživšiu tvár. Stánky s jedlom, hudba, vône, hluk a tisíce ľudí. Marrákeš nie je pokojný a uhladený. A práve preto nás baví.

Nasledujúce ráno mesto necháme za sebou a začína sa skutočný roadtrip Marokom. Pred nami sa postupne objavia vrcholky Vysokého Atlasu a cesta začne stúpať pomedzi horské dediny a hlboké údolia. Dostaneme sa k priesmyku Tizi n’Tichka vo výške viac ako dvetisíc metrov nad morom a už samotná cesta sa stane súčasťou zážitku. Každých pár kilometrov sa menia výhľady a keď sa dostaneme na južnú stranu pohoria, začne sa meniť aj celá krajina. Zelenšia oblasť okolo Marrákešu zostane za nami a pred nami sa objavia suchšie údolia a prvé typické hlinené dediny.

Z Atlasu do sveta hlinených miest

Jednou z najkrajších zastávok bude Aït Ben Haddou, opevnený hlinený ksar zapísaný od roku 1987 na zozname svetového dedičstva UNESCO. Organizácia ho označuje za výnimočný príklad tradičnej predsaharskej hlinenej architektúry južného Maroka. Ak ti bude miesto pripadať povedomé, nie je to náhoda – okolitá krajina a architektúra sú známe aj z filmového sveta. My sa však nechceme iba postaviť na vyhliadku, spraviť fotografiu a pokračovať ďalej. Prejdeme sa jeho úzkymi uličkami a vystúpime vyššie nad staré hlinené domy, odkiaľ sa otvára krásny pohľad na okolie. Práve tu podľa nás prvýkrát naplno cítiš, že Marrákeš zostal ďaleko za tebou.

Večer dorazíme do Ouarzazate, mesta známeho vďaka filmovým štúdiám aj ako marocký Hollywood. Pre nás však bude predovšetkým miestom, kde si oddýchneme pred jedným z najdlhších, ale zároveň najzaujímavejších dní celej cesty. Z Ouarzazate totiž pokračujeme na východ smerom k Merzouge. Na mape to môže na prvý pohľad vyzerať ako obyčajný presun, ale práve tento deň veľmi dobre vysvetľuje, prečo sme sa rozhodli pre roadtrip. Samotná cesta je program.

Budeme prechádzať krajinou starých kasieb, cez okolie Dadès a postupne sa dostaneme k dramatickej rokline Todra, kde sa vysoké skalné steny dvíhajú nad úzkym údolím. Odtiaľ pokračujeme ďalej na východ a Maroko začne byť s každým kilometrom prázdnejšie. Palmy budú postupne rednúť, dediny budú menšie a krajina čoraz vyprahnutejšia. A potom príde moment, na ktorý budeme čakať prakticky celý deň. Na horizonte sa objaví nenápadná oranžová línia. Postupne začne rásť, až pred nami nakoniec zostanú obrovské pieskové duny Erg Chebbi.

Práve kvôli tomuto momentu nechceme na Saharu priletieť alebo sa k nej dostať ako na izolovaný výlet. Chceme k nej prísť po zemi a vidieť celý prechod krajiny. Ráno vyrazíme z oblasti hlinených kasieb, cestou prejdeme kaňonom a večer stojíme pred pieskovými dunami. Sahara je potom prirodzeným vyvrcholením cesty, nie atrakciou vytrhnutou z kontextu. Merzouga je pritom jednou z hlavných vstupných brán do tejto časti Sahary a Erg Chebbi je známe práve rozsiahlym svetom pieskových dún.

Na Sahare spomaľujeme

Po niekoľkých dňoch, počas ktorých sa krajina neustále menila, prichádza čas trochu spomaliť. Pri Erg Chebbi preto zostávame dve noci. Nechceme prísť večer, prespať a ráno opäť baliť kufor. Nasledujúci deň patrí celý púšti. Môžeme vyraziť terénnym autom okolo dún, spoznať okolie Merzougy a miestnu kultúru, skúsiť jazdu na štvorkolkách alebo buggy, sandboarding či jazdu na ťavách. A pokojne nemusíme robiť vôbec nič. Roadtrip predsa neznamená, že musíš každú hodinu sedieť v aute alebo naháňať ďalšiu pamiatku. Niekedy je najlepším programom sadnúť si na dunu a zostať tam až do západu slnka.

Po druhej noci na Sahare sa vydáme späť smerom na západ a Maroko nám pripraví ďalší kontrast. Z oranžových dún a kamenistej púšte sa dostaneme do Skoury, jednej z najkrajších palmových oáz južného Maroka. Tisíce paliem tu vytvárajú zelený labyrint, medzi ktorým sa ukrývajú tradičné hlinené stavby a staré kasby. Navštívime známu Kasbah Amridil a noc chceme stráviť priamo v oáze, ideálne v tradičnom kasbah obklopenom palmami. Po Sahare je to úplne iná atmosféra a zároveň ďalšia ukážka toho, aká rozmanitá táto krajina je.

Posledná veľká etapa nás zo Skoury zavedie späť na západ. Po dňoch strávených medzi horami, hlinenými mestami, kaňonmi, oázami a púšťou sa pred nami opäť objaví Atlantický oceán. Dorazíme do Agadiru, kde strávime poslednú noc a pred odletom zostane ešte čas na pobrežie, promenádu alebo výhľad na mesto a Atlantik.

A práve v Agadire si podľa nás človek naplno uvedomí, akú cestu za posledný týždeň absolvoval. Marrákeš, Vysoký Atlas, Aït Ben Haddou, Ouarzazate, Todra, Sahara, Skoura a napokon Atlantik. Niekoľko úplne rozdielnych svetov počas jediného zájazdu.

Presne preto sme Maroko – od oceánu až po Saharu postavili ako roadtrip. Marrákeš je nádherný, ale predstavuje iba jednu tvár krajiny. Maroko podľa nás začne byť ešte zaujímavejšie v momente, keď mesto necháš za sebou a začneš sledovať krajinu cez okno auta. Keď ráno stojíš medzi horami a večer medzi palmami. Keď jeden deň počuješ tisíce ľudí na Jemaa el-Fna a o pár dní neskôr sedíš na dune a nepočuješ prakticky nič.

Za osem dní prejdeme približne 1 600 kilometrov, ale nechceme ich iba odjazdiť. Cesta je v tomto prípade súčasťou zážitku. Cestujeme v malej skupine a na Sahare zostávame dve noci, aby sme medzi všetkými presunmi mali čas aj spomaliť.

Pretože pri dobrom roadtripe nie je najdôležitejšie iba to, kam ideš. Rovnako dôležité je všetko, čo zažiješ cestou.