Wallington Hall – anglické sídlo plné príbehov a skrytých záhrad
Na anglických vidieckych sídlach je niečo príjemne filmové. Starý kamenný dom, trávniky, lesy, jazero a záhrada ukrytá niekde za vysokým múrom. Wallington v Northumberlande presne taký je. Lenže keď vojdeš dovnútra, zistíš, že jeho obyvatelia po sebe nezanechali iba pekný nábytok a rodinné portréty.
Nájdeš tu obrovské maľby, tisíce cínových vojačikov, elektrifikovaný domček pre bábiky aj niekoľko rodinných príbehov, ktoré by pokojne vystačili na britský historický seriál.
Dom, ktorý sa menil spolu s rodinami
História Wallingtonu siaha oveľa ďalej než história dnešného domu. Už v roku 1415 sa tu spomína obranná veža – v pohraničnom Northumberlande bola ochrana pred nájazdmi celkom praktická vec. Neskôr prišli bohatí Blackettovci a po nich rodina Trevelyanovcov, ktorá dala Wallingtonu veľkú časť dnešného charakteru. Zvonku pôsobí sídlo pomerne pokojne. Vo vnútri je to oveľa zaujímavejšie.
Hala, ktorá bola kedysi nádvorím
Jedným z najkrajších priestorov domu je Central Hall. Pôvodne tu pritom nebola veľkolepá hala, ale otvorené vnútorné nádvorie. V 19. storočí ho zastrešili a priestor dostal úplne nový charakter. Steny následne ozdobil umelec William Bell Scott ôsmimi monumentálnymi maľbami zobrazujúcimi približne 2 000 rokov histórie Northumberlandu. A aby toho nebolo málo, na výzdobe sa podieľali aj priatelia rodiny vrátane slávneho kritika a mysliteľa Johna Ruskina. Takže keď vojdeš dovnútra, nepozeraj iba pred seba. Wallington má veľkú časť svojho príbehu namaľovanú priamo na stenách.
3 000 vojačikov a domček s elektrinou
A teraz k pikoškám. Rodina si počas generácií nazbierala množstvo predmetov a niektoré z nich sú oveľa zábavnejšie než klasické obrazy šľachticov. V dome sa nachádza napríklad približne 3 000 cínových vojačikov, s ktorými sa hrávali bratia Trevelyanovci.
Ešte lepší je obrovský miniatúrny Hammond House. Domček pre bábiky má 36 miestností – a každá je elektricky osvetlená. Predstav si teda detailne zariadený miniatúrny dom s desiatkami izieb, v ktorom sa po zapnutí rozsvietia malé svetlá. Britská aristokracia vedela svoje hračky brať vážne. A čo robia v Northumberlande dračie sane? Pri schodisku ťa čaká ďalšia zvláštnosť.
Švajčiarske sane v tvare draka zo 17. storočia. Áno, sane. Áno, drak. A áno, v anglickom vidieckom sídle. Presne takéto predmety robia Wallington zaujímavejším než dom, v ktorom iba prechádzaš z jednej historickej miestnosti do druhej. Nikdy presne nevieš, aká zvláštnosť bude čakať za ďalšími dverami.
Rodina s trochu komplikovanou minulosťou
Trevelyanovci však nemajú iba romantický príbeh. Jedným z členov rodiny bol Sir Charles Edward Trevelyan, vysokopostavený britský úradník, ktorý pôsobil aj v Indii. Počas veľkého írskeho hladomoru v 19. storočí koordinoval vládnu reakciu britského ministerstva financií a jeho postup je dodnes silno kritizovaný. O generácie neskôr prišiel úplne iný Charles Trevelyan. Sir Charles Philips Trevelyan bol labouristický politik a rozhodol sa, že Wallington nemá zostať iba majetkom jednej rodiny. V roku 1941 daroval dom, jeho obsah aj rozsiahle panstvo organizácii National Trust, aby zostali zachované a prístupné verejnosti.
Za domom začína druhý Wallington
Bola by škoda pozrieť si iba interiéry. Wallington obklopuje obrovské panstvo s lesmi, lúkami, jazerami a chodníkmi. A niekde medzi stromami sa ukrýva jedna z jeho najkrajších častí.
Walled Garden – záhrada za múrom.
Vstupuješ do nej cez Neptune’s Gate a pred tebou sa postupne otvorí záhrada s terasami, kvetmi, stromami a jazierkami. Zaujímavé je, že pôvodne slúžila ako úžitková záhrada pre panstvo. Až neskôr sa zmenila na okrasnú. (National Trust) Nie je dokonale geometrická. Práve naopak. Cestičky sa stáčajú, jednotlivé časti sa postupne odhaľujú a nikdy nevidíš celú záhradu naraz.
Milión snežienok
Ak prídeš v správnom období, čaká ťa ešte jedna zvláštnosť. Počas posledných rokov tu vysadili približne milión snežienok, ktoré na prelome zimy a jari vytvárajú v lesoch okolo Wallingtonu biele koberce. Na jar ich neskôr vystriedajú desaťtisíce krokusov a ďalšie kvety. Wallington preto nie je iba dom, ktorý si pozrieš zvnútra. Veľká časť jeho čara je vonku.
Prečo sa vo Wallingtone zastaviť?
Pretože ukazuje presne ten typ Anglicka, ktorý poznáme z filmov. Vidiecke sídlo ukryté medzi stromami, rodinné portréty, staré knihy a záhrady za vysokým múrom. Lenže potom objavíš 3 000 vojačikov, elektrický domček pre bábiky a dračie sane. A zrazu to celé dostane trochu viac charakteru.
Wallington nie je monumentálny palác, ktorý ťa má ohromiť veľkosťou. Je to skôr dom, v ktorom postupne objavuješ príbehy ľudí, ktorí tu celé generácie žili. A potom vyjdeš von, prejdeš cez les a stratíš sa na chvíľu v záhrade.
Presne tak máme anglické vidiecke sídla radi.
